Prieskum drobných zemných cicavcov Tatranská Lomnica, lyžiarske stredisko 2025

Vyššie položené časti zjazdovky spadajú do subalpínskeho vegetačného pásma, kde sú majoritnou formáciou rastlinné spoločenstvá typické pre biotop kosodreviny s borovicou vrchovskou/limbou. Vzorkovanie lokálnych populácií, resp. taxocenóz drobných cicavcov, sme uskutočnili s využitím metódy značkovania a opätovného odchytu označkovaných jedincov (CMR). Živolovné pasce typu Sherman sme v počte 36 ks rozložili v teréne v štvorcovom spone 15 x 15 m, na ploche s rozlohou cca 0,56 ha.

Ako návnadu sme používali zmes nesolených arašidov, ovsených vločiek a konzervovaných sardiniek v slnečnicovom oleji a s koreňovou zeleninou (mrkva, zeler, petržlen), ktorá v návnade plnila funkciu zdroja vody. Do pasce sme vkladali väčší chumáč buničinovej vaty, ktorú odchytené drobné cicavce používali ako hniezdo, ktoré ich v pasciach chránilo pred podchladením. Živolovné pasce boli na chytacích bodoch v rámci danej pokusnej plochy pri každej jednej odchytovej sérii exponované kontinuálne 4 dni a 3 noci.

Pasce sme kontrovali počas celej odchytovej série opakovane, v časových intervaloch trvajúcich cca 4 hodiny. Odchytené jedince sme spracovali bežnými taxonometrickými metódami a označkovali ušnými značkami s unikátnym číselným kódom, ktoré nám umožňovali presné odlíšenie jednotlivých indivíduí. Údaje o druhovej determinácii, pohlaví, pohlavnom statuse a telesnej hmotnosti sme zapisovali do pripravených formulárov. V rámci každej odchytovej série sme pokusné kvadráty vytyčovali v teréne tak, aby sa jednotlivé chytacie body nachádzali tak v narušených (disturbovaných) biotopoch zjazdovky, ako aj v nenarušených ekotonálnych zónach s prírodnými alebo prírode blízkymi biotopmi v susedstve zjazdovky.

V nižších polohách (pod 1 600 m n. m. – montánny až supramontánny v. s.) to boli predovšetkým lesné biocenózy v raných až mierne pokročilých sukcesných štádiách lesa, ktorý sa tu vyvíja po vetrovej kalamite z roku 2024. Vo vyšších nadmorských (nad 1 600 m n. m. – subalpínsky v. s.) ekotón dráh zjazdovky tvorili prírodné, kalamitou nenarušené biocenózy kosodrevinového pásma so zhlukmi borovice vrchovskej/limby a vysokohorských foriem smreka obyčajného, s prímesou vŕb a jarabiny a enklávami skalných biotopov vyvíjajúcimi sa na morénach Skalnatej doliny a okolí.